V relácii Remeslo má zlaté dno si pochutíme aj na tradičnom skalickom trdelníku. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že má chránené zemepisné označenie v Európskej únii. Traduje sa, že recept vlastnil kuchár grófa Gvadányiho, ktorý do Skalice prišiel v 19. storočí zo Sedmohradska. Významné skalické rody si tajomstvo tejto maškrty zachovávali. Poodhalia ho aj nám?

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

V českej obci Vlčnov sú hrdí na vyše dvestoročnú tradíciu. Jazda kráľov je plná pestrofarebných krojov a krásnych ozdôb na kone. Sú to ruže z krepového papiera, pričom každý kôň má na sebe 150 až 180 kvetov. Zisťovali sme, ako sa vyrábajú a dozvedeli sme sa aj o vyšívaní oblečenia našich predkov.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Zuzana Gajdošová Paluška, rozprávková babička z Východnej, si s kamarátkami zriadila izbičku, v ktorej mali krosná. Boli ochotné odovzdať svoje tkáčske skúsenosti komukoľvek, kto mal záujem pokračovať v tomto pomaly zanikajúcom ľudovom remesle.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Keramika je neuveriteľne starým remeslom. Hrnčiarsky kruh bol známy v Prednej Ázii, v Babylone a v Egypte už od 3. tisícročia pred n.l. Úžasné je, že zanietení keramikári sa tomu venujú dodnes. Medzi nich patrí aj Antonín Moštěk, ocenený ministrom kultúry Českej republiky ako nositeľ tradície ľudových remesiel.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Remeslu sa s láskou venuje mnoho ľudí v rôznych kútoch Slovenska. Záľubu v rezbárstve našiel aj pán Alojz Patsch z Kunešova. Veľakrát sa nechá inšpirovať prírodou, v ktorej hľadá drevo pre svoje výtvory. Ako sám hovorí, človek je oproti prírode malý, takže väčšinu umeleckého stvárnenia necháva práve na ňu a potom dotvorí dielo do dokonalosti.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Vladimír Strmeň - priamy účastník Slovenského národného povstania, kapelmajster dychovej hudby Tesla Banská Bystrica, zástupca riaditeľa krajského symfonického orchestra, muzikant, dirigent a starejší.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Vynikajúca speváčka a tanečníčka, mladá nositeľka starých horehronských folklórnych tradícií.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Absolvent štúdia etnológie, metodik pre ľudovú hudbu, mimoriadne rešpektovaný huslista, lektor a znalec interpretácie tradičnej ľudovej hudby.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Unikátne spojenie troch generácií jednej rodiny. Nositelia hudobných a tanečných tradícií významnej folklórnej lokality Parchovany na Zemplíne.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Štefan Višňovský a Anna Višňovská, manželia, ktorí zasvätili život tradičnej kultúre a folklóru obce Zámutov. Pán Štefan sa vďaka svojej jedinečnej interpretácii Višňovského verbunku stal vzorom pre mnohých tanečníkov z celého Slovenska i zahraničia. Spolu s manželkou sa venujú výrobe a šitiu tradičných zámutovských krojov.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vek viniča nie je možné určiť presne, ale je vysoko pravdepodobné, že je starší ako ľudstvo. Stopy po divoko rastúcom viniči sa našli na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike aj v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Hrozno nás môže zbaviť únavy a nervozity. Vitamíny skupiny B majú významný vplyv na metabolizmus sacharidov, podporujú nervovú a mozgovú činnosť. O pestovaní hrozna existuje mnoho pranostík. Na Jura má sa vinohrad zelenať cez tri rúny. Potvrdzuje to aj vinohradník zo Svätého Jura Miloš Grančič.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Vaculíkovej Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Boli časy, keď mal takmer každý vo svojej záhradke zasiaty mak. Gabriela Čechovičová sa snaží vrátiť mak späť do našich záhrad. Pestovanie maku vo veľkom však nie je až také jednoduché. Mak obsahuje mnoho prospešných látok. Okrem vlákniny sa v ňom nachádza vápnik. Ten podporuje rast kostí, zabraňuje osteoporóze a má priaznivý vplyv na vlasy, nechty a zuby. V maku je navyše fosfor, meď a zinok. Vďaka obsahu horčíka mak upokojuje a skvalitňuje spánok.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Boli časy, keď mal takmer každý vo svojej záhradke zasiaty mak. Gabriela Čechovičová sa snaží vrátiť mak späť do našich záhrad. Pestovanie maku vo veľkom však nie je až také jednoduché. Mak obsahuje mnoho prospešných látok. Okrem vlákniny sa v ňom nachádza vápnik. Ten podporuje rast kostí, zabraňuje osteoporóze a má priaznivý vplyv na vlasy, nechty a zuby. V maku je navyše fosfor, meď a zinok. Vďaka obsahu horčíka mak upokojuje a skvalitňuje spánok.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vek viniča nie je možné určiť presne, ale je vysoko pravdepodobné, že je starší ako ľudstvo. Stopy po divoko rastúcom viniči sa našli na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike aj v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Hrozno nás môže zbaviť únavy a nervozity. Vitamíny skupiny B majú významný vplyv na metabolizmus sacharidov, podporujú nervovú a mozgovú činnosť. O pestovaní hrozna existuje mnoho pranostík. Na Jura má sa vinohrad zelenať cez tri rúny. Potvrdzuje to aj vinohradník zo Svätého Jura Miloš Grančič.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník z Lúk pod Makytou sú zástupcovia hudobno-spevných tradícií Púchovskej doliny, ktorí aktívne napomáhajú uchovávaniu a popularizácii hry na špecifických signálnych pastierskych nástrojoch vrátane ich výroby.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Milan Rendoš. Vynikajúci muzikant - multiinštrumentalista, spevák a vedúci ľudovej hudby nesúcej jeho meno má za sebou bohatú hudobnú históriu a množstvo vydaných CD nosičov. V profesionálnom živote pôsobí ako moderátor a redaktor RTVS, Rádio Regina Východ.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Patrik Kováč je amatérskym hráčom na heligónke. V roku 2018, na 23. ročníku Majstrovstiev sveta v hre na heligónke v talianskom meste San Giovanni Rotondo, získal titul majstra sveta. Uspel v konkurencii spomedzi viac ako 100 súťažiacich z rôznych kútov sveta.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Sestry Uhlárové s mamkou Annou sú výraznými nositeľkami folklórnych tradícií už zaniknutej obce Blažov. Spev je pre ne vyjadrením ich životného postoja, túžob, nádejí, ale i nostalgie za zaniknutým domovom. Keď v päťdesiatych rokoch 20. storočia ľudia tragicky opúšťali svoj rodný Blažov, jedinú vec, ktorú im vtedajší režim nemohol zobrať, bola pieseň predkov - hlboko ukrytá v ich srdciach. V podtatranskej obci Žakovce v sestrách Uhlárových dozrieval cit pre blažovskú pieseň, ku ktorej ich viedla mamka Anka.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Folklórna skupina Taľar nadväzuje na folklórny súbor Pastrnik, ktorý začal pôsobiť v obci Nová Ľubovňa v 60. rokoch minulého storočia. Reprezentuje goralskú kultúru, zvyky a tradície. V krajskej súťaži Nositelia tradícii 2018 sa umiestnili v Zlatom pásme.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

V relácii Remeslo má zlaté dno si pochutíme aj na tradičnom skalickom trdelníku. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že má chránené zemepisné označenie v Európskej únii. Traduje sa, že recept vlastnil kuchár grófa Gvadányiho, ktorý do Skalice prišiel v 19. storočí zo Sedmohradska. Významné skalické rody si tajomstvo tejto maškrty zachovávali. Poodhalia ho aj nám?

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

V českej obci Vlčnov sú hrdí na vyše dvestoročnú tradíciu. Jazda kráľov je plná pestrofarebných krojov a krásnych ozdôb na kone. Sú to ruže z krepového papiera, pričom každý kôň má na sebe 150 až 180 kvetov. Zisťovali sme, ako sa vyrábajú a dozvedeli sme sa aj o vyšívaní oblečenia našich predkov.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Zuzana Gajdošová Paluška, rozprávková babička z Východnej, si s kamarátkami zriadila izbičku, v ktorej mali krosná. Boli ochotné odovzdať svoje tkáčske skúsenosti komukoľvek, kto mal záujem pokračovať v tomto pomaly zanikajúcom ľudovom remesle.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Keramika je neuveriteľne starým remeslom. Hrnčiarsky kruh bol známy v Prednej Ázii, v Babylone a v Egypte už od 3. tisícročia pred n.l. Úžasné je, že zanietení keramikári sa tomu venujú dodnes. Medzi nich patrí aj Antonín Moštěk, ocenený ministrom kultúry Českej republiky ako nositeľ tradície ľudových remesiel.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Remeslu sa s láskou venuje mnoho ľudí v rôznych kútoch Slovenska. Záľubu v rezbárstve našiel aj pán Alojz Patsch z Kunešova. Veľakrát sa nechá inšpirovať prírodou, v ktorej hľadá drevo pre svoje výtvory. Ako sám hovorí, človek je oproti prírode malý, takže väčšinu umeleckého stvárnenia necháva práve na ňu a potom dotvorí dielo do dokonalosti.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.